Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže

• Pridané:Október 3, 2012
• Komentáre:Žiadny komentár
• Kategória:Všeobecné

Konferencia na tému mládež a politický extrémizmus

Konferencia Mládež a politický extrémizmus sa konala 7.11.2012 v Bratislave na pôde IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže. Jej odborným garantom bol Ladislav Macháček, predseda Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV. Téma oslovila viac ako dvadsať odborníkov z rozličných spoločenskovedných odborov, ako aj študentov vysokých škôl, vrátane pedagogických odborov.

Cieľom konferencie bolo preskúmať otvorenosť občianskej spoločnosti na území Slovenskej republiky voči pravicovému extrémizmu a zistiť sociálnu vzdialenosť občanov k menšinám. Hlavnými otázkami, ktorých sa výskum týkal, boli:

1. Aký podiel obyvateľov Slovenska zdieľa ultrapravicové myšlienky a ich ochota  podporiť politické strany alebo občianske hnutia, ktoré ponúkajú radikálne riešenia.
2. Či je to na Slovensku práve mládež, ktorá predstavuje riziko z hľadiska boja proti pravicovému extrémizmu.
3. Či rizikové skupiny vykazujú rovnakú mieru sociálnej vzdialenosti len k odlišným rasám a národnostiam, alebo aj voči homosexuálom a iným menšinám.

Konferenciu otvorila zástupkyňa riaditeľa IUVENTY Jana Miháliková príhovorom k zúčastneným a krátkym predstavením aktivít IUVENTY. Medzi úlohy tejto inštitúcie patrí aj Národný projekt KomPrax, podporený z Európskeho sociálneho fondu,  ktorého hlavným cieľom je rozvíjanie kompetencií a schopností mladých ľudí využiteľné v pracovnom živote.  V roku 2013 IUVENTU čakajú tri dôležité úlohy: pripraviť “Správu o mládeži 2013″, ďalej spracovať  “Stratégie Slovenskej republiky pre mládež 2014-2020″, a v neposlednom rade vyhodnotenie kľúčových oblastí a akčných plánov mládežníckej politiky za roky 2008-2013.

Hlavný referát s názvom “Mládež a občania SR: kultúrne stereotypy a ústretovosť k pravicovému extrémizmu” predniesol Ladislav Macháček a Vítězoslav Palásek(zástupca ASA Bratislava). Tento reprezentatívny sociologický výskum finančne podporil spomenutý Národný projekt KomPrax, pri Slovenskom inštitúte mládeže – IUVENTA s využitím grantu ESF.

Základným predpokladom pre možnú inklináciu mládeže k ideám pravicového extrémizmu je skutočnosť, že mladí ľudia vyrastajú v dobe globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá sa stáva živnou pôdou pre posilňovanie extrémnej pravice.

Na základe výskumu autori dospeli k záveru, že ultrapravicové myšlienky si osvojilo a extrémistické skupiny podporuje približne 13% respondentov, ktorí pochádzajú najmä  z malých obcí do 2 000 obyvateľov. Táto skupina občanov prejavuje otvorenú nevraživosť a nenávisť voči viacerým menšinám.

Prvé predbežné výsledky reprezentatívneho sociologického výskumu otvorenosti slovenskej verejnosti ideám pravicového extrémizmu v roku 2012 potvrdili, že v Slovenskej republike máme 4% obyvateľov, ktorí zdieľajú ultrapravicové myšlienky a súčasne prejavili ochotu podporiť politické strany ponúkajúce radikálne riešenie svojimi hlasmi vo voľbách. Ľudia, ktorí zdieľajú myšlienky charak­teristické pre pravicový extrémizmus a sú ochotní podporiť ich aktívnou účasťou v zhromaždeniach aj násilníckym podtextom, predstavujú 7%. Z výskumu vyplýva, že hlavné riziko z hľadiska boja proti pravicovému extrémizmu tvorí druhá spomínaná skupina. Podrobnejšia analýza týchto dvoch zoskupení z hľadiska veku respondentov naznačuje, že rovnako skupina od 15 do 17 rokov ako aj od 18 do 25 rokov predstavuje skupiny, ktoré majú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami populácie nielen radikálnejšie názory a postoje, ale prejavili aj ochotu k aktívnejšej podpore radikálnych riešení. Z toho vyplýva aktuálnosť cielených edukačných aktivít nielen v predmete občianska výchova a náuka o spoločnosti na školách, ale aj v prostredí občianskych združení detí a mládeže rozličnými formami neformálnej edukácie(napr. fokusové diskusné skupiny kreované podľa špecifických princípov výberu aktérov).

Prvým koreferátom bol príspevok prof. Evy Polákovej (FMK UCM v Trnave) “Facebook ako nástroj, Facebook ako nástroj diskreditácie Rómov.” Hlavnou  hypotézou jej výskumu bolo šírenie diskriminácie v prostredí sociálnych sietí. Na základe denného sledovania desiatich vybraných stránok prostredníctvom  definovania troch základných zložiek diskriminácie – kognitívnej, afektívnej a behaviorálnej dospela k znepokojujúcim výsledkom. Ukázalo sa ,že členovia sledovaných facebookových skupín prejavujú značnú neznášanlivosť a nevraživosť k  Rómom, ktorá podľa autorky pramení z aktuálnej situácie v spoločnosti (osobná skúsenosť) a zo stereotypného názoru na Rómov.

Druhý koreferát predniesol dr. R. Štefančík na tému “Stereotypy v pohľadoch mladých Sloveniek a Slovákov na imigrantov”. Autor predstavil výsledky výskumu, ktorý realizoval v spolupráci s dr. J. Lenčom (obaja z FF UCM v Trnave). Na základe uskutočnených rozhovorov s respondentmi konštatovali, že vedomosti mládeže o počte migrantov na území Slovenskej republiky sú mimo reality a o migračnej politike vlády nemajú žiadne vedomosti. Negatívny postoj podľa výskumu prejavujú respondenti najmä voči moslimom, pričom ako základné problémy v ich integrácii do spoločnosti vidia v ich farbe pokožky, inom náboženstve a v nedostatočnom ovládaní slovenského jazyka.

Tretí koreferát “Krajne pravicové strany v parlamentných voľbách na Slovensku” predniesla Mgr. Alena Kluknavská (FF UK v Bratislave) Vo svojom výskume sa zamerala na dve politické strany – SNS a ĽS-NS, predovšetkým ich vystupovanie v mediálnom priestore, analýzu kandidátnych listín a volebných výsledkov. Výsledky výskumu ukázali, že zatiaľ čo SNS svoju agendu nemení a má ju postavenú na protimaďarskej politike, ĽS-NS viac dynamicky reaguje na aktuálne dianie spoločnosti a svoju agendu upravuje podľa požiadaviek občanov. SNS svojou nemeniacou sa agendou postupom času stráca voličov, ktorí prechádzajú k iným stranám. ĽS-NS na druhej strane podľa autorky získava väčšiu voličskú podporu spoločnosti, hlavne však v menších obciach, na ktorých katastrálnom území sa nachádza rómska osada. Do budúcnosti by sa podľa výskumu mohla voličská podpora ĽS-NS ešte zvýšiť.

Príspevok “Názory mládeže na občiansku participáciu” v prvej časti konferencie predniesli doc. Jana Svetlíková a Dr. Eva Fülöpová(Dubnický inštitút). Keďže mládež je dynamizujúca skupina a vnáša zmeny do spoločnosti, je potrebné skúmať aj jej názory na spoločnosť. Tento výskum bol zameraný na názory respondentov z končiacich ročníkov všetkých typov stredných škôl na ich participáciu v spoločnosti. Výstupmi výskumu bolo zistenie, že mladí ľudia majú záujem o uplatňovanie vplyvu na spoločnosť, preberanie zodpovednosti a účasť na politických procesoch, čo je pozitívnym znakom pre ďalší rozvoj práce s mládežou na Slovensku.

V diskusii k referátom si pozornosť získali terminologické nejasnosti vyplývajúce z použitia pojmov ako extrémizmus a radikalizmus, ale najmä rómska otázka. Táto oblasť si  vyžaduje nové výskumy. Najmä pedagógovia sa zaujímajú o problematiku rodiny respondentov , resp. či je úplná alebo neúplná. Poznatky, ktoré obsahuje výskum Mládež a pravicový extrémizmus prinesú vecné odpovede na tieto otázky neskoršie. Tieto poznatky sú dôležité pre plánovanie a hľadanie prijateľných foriem edukačnej činnosti v prostredí  skupín mládeže, ktoré  najviac  podporujú  pravicové , tzv. radikálne a rázne riešenia.

V druhej časti konferencie boli účastníci oboznámení s najnovšími informatívnymi správami výskumov IUVENTY za roky 2011 a 2012.  Doktor Pavol Barát (PU Nitra) vystúpil ako prvý so svojou prezentáciou aktuálneho stavu výskumu vidieckej mládeže v rámci témy „Sociálne a morálne aspekty ekonomického a občianskeho života vidieckej mládeže“. V poradí druhou prezentujúcou bola Mgr. Miroslava Hlinčíková(IVO, Bratislava) so svojou témou „Mladí Európania a Európanky bez hraníc“ Posledným príspevkom konferencie Mgr. Naďa Thaiszová(UIP MS SR Bratislava) uviedla výsledky výskumu na tému “Environmentálne cítenie mladých ľudí“.

V sprievodnom programe konferencie  bola redakčná rada časopisu Mládež a spoločnosť a najmä zasadnutie Sekcie sociálnej pedagogiky Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV k problematike vydania terminologického a výkladového slovníka sociálnej pedagogiky v slovenskom jazyku.

Konferencia Mládež a politický extrémizmus, ktorá bola pripravená na základe spolupráce vedeckých spoločností pri SAV a Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave zvýraznila a zároveň aj potvrdila záujem o aktuálny posun v hodnotových orientáciách mládeže a jej otvorenosťou ideám ultrapravice. Nové výskumy spadajúce do tejto oblasti sú požadované aktuálnymi úlohami pri tvorbe stratégií štátnej mládežníckej politiky v roku 2013.

Bc. Stanislav Drabant, Bc. Martin Glemba

FSV UCM v Trnave

• Pridané:Jún 20, 2012
• Komentáre:Žiadny komentár
• Kategória:Všeobecné

Oznámenie o konaní podujatia

*************************************************************

Iniciatíva Mládež v pohybe prichádza do Trenčína

Vo veľkom stánku iniciatívy Mládež v pohybe (150 m²) sa verejnosť na festivale Pohoda dozvie o programoch Európskej komisie zameraných na štúdium.

Kedy: 5. – 7. júla 2012

Kde: na festivale Pohoda v Trenčíne

Iniciatíva Európskej únie s názvom Mládež v pohybe sa bude počas dvoch dní prezentovať vlastným programom na festivale Pohoda v Trenčíne.

V priestoroch stanu Mládež v pohybe bude v piatok od 14:30 Vladimír Šucha, riaditeľ pre kultúru v Európskej komisii, viesť diskusiu na tému „Je európska integrácia iba o eurofondoch?“

V sobotu sa bude spolu s Matúšom Vallom venovať rómskej integrácii v debate „Spojí nás kultúra? Pomáha umenie integrácii Rómov?“ Sobotná diskusia prebehne v stane EUrópa od 13:00.

Slovenská ambasádorka iniciatívy Mládež v pohybe Alena Kánová bude s mladými ľuďmi diskutovať o možnostiach v oblasti mobility.

Mladí ľudia budú mať v stánku iniciatívy Mládež v pohybe jedinečnú príležitosť získať viac informácií o možnosti stráviť časť štúdia alebo prípravy na povolanie v zahraničí, s cieľom zlepšiť si svoje existujúce zručnosti alebo získať nové. Súčasťou stánku bude informačný kútik, v ktorom sa návštevníci dozvedia viac informácií o jednotlivých projektoch. Zároveň si budú môcť v zábavnom kvíze otestovať svoje vedomosti o Európskej únii či využiť príležitosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí využili podporu EÚ, keď sa rozhodli študovať alebo pracovať v zahraničí.

Informácie o programe nájdete tu:

http://ec.europa.eu/youthonthemove/docs/trencin-programme_sk.pdf

Viac informácií o kampani Mládež v pohybe nájdete tu:

http://ec.europa.eu/youthonthemove/

*************************************************************

• Pridané:Marec 28, 2012
• Komentáre:Žiadny komentár
• Kategória:Všeobecné

The EU Youth Conference is an element of the process of the Structured Dialogue with young
people that was established by the Council of the European Union in the Resolution on a
renewed framework for European cooperation in the youth field (2010-2018). The Structured Dialogue is an instrument to ensure that the opinion of young people is taken into account in the formation of youth policies in the EU.
For the duration of the 18 month Team Presidency (1 July 2011– 31 December 2012), the
Team Presidency of Poland, Denmark and Cyprus in cooperation with the European
Commission and the European Youth Forum made a common decision to implement the
Structured Dialogue on the theme of Youth Participation in Democratic Life in Europe with a chosen specific focus area for each of the three Presidencies.
The second phase of the consultations of the second cycle of the Structured Dialogue came to an end with the EU Youth Conference in Sorø, where youth delegates and Directors General of the EU Member States jointly defined the following recommendations for ”Creativity, Innovation and Talent – Young People´s Participation in Democratic Life in Europe”, based on the results of national consultations:
2
A: Youth Participation – Elections
1. Member States should make civic education and education in politics compulsory and
effective in the formal education system. Civil society organisations, such as youth
organisations, should be closely involved throughout that process.
2. Member States should ease access to vote by simplifying registration procedures,
creating distance voting and e-voting, and by placing polling stations where young
people are.
B: Youth Participation – Voting Age
1. The European Commission should create and share a user-friendly European database
with research and evidence-based information on lowering the voting age to 16 in order
to stimulate national debates on the subject.
2. The European Commission should invite Member States to start initiatives, such as
setting up a voting age commission, in order to stimulate a debate about lowering the
voting age to 16 and about the active participation of youth.
C: Motivation for Participation
1. In order to increase youth participation, Member States and the EU should create
funding opportunities to establish or improve sustainable local youth facilities, guided
by youth workers, where all young people, including non-organised youth, can meet,
create and get involved in projects.
2. The European Commission and Member States should ensure transparent decisionmaking and should promote co-ownership with young people on youth-related issues.
This should be facilitated through a dialogue in which all actors can bring ideas to
initiate, decide upon, implement and monitor youth policies and programmes at all
levels.
D: The New Programme in the Education and Youth Field
1. The new programme in the education and youth field must promote all young people’s
civic, social and economic participation and inclusion in society. It must therefore
ensure sufficient opportunities for personal and social development through non-formal
and informal learning, volunteering, active citizenship, intercultural cooperation and
youth work.
2. Young people need an independent mechanism based on the EU Youth Strategy, using
established youth branding and having its own budget line. This will ensure that both
3
organised and non-organised young people and youth organisations have access to the
programme in a user-friendly manner.
E: Support Mechanisms and Participation
1. EU and Member States should recognise youth organisations as a channel for
developing the skills and competences of young people, especially youth with fewer
opportunities, and promote the positive effect of volunteering and non-formal
education.
2. EU and Member States should provide ongoing and sustainable financing for youth
organisations at all levels, including core-funding and project funding, as well as a
specific small grant system enabling young people to independently develop their
creative and innovative projects.
F: Media and Participation
1. A formal letter with an invitation and information on voting should be sent to all young
people reaching the voting age. This should be implemented by the relevant authorities
of Member States in consultation with National Youth Councils, if existing.
2. Member States and the EU should initiate research on media use in relation to
democratic participation at national and European level in order to support the increase
of democratic participation via tailored, youth-friendly and transparent communication.
G: Participation and Innovation
1. In order to develop the innovative competences of young people and encourage their
participation in civil society, the EU Member States should stimulate strategic
partnership between youth NGOs and local, regional, national authorities and the
private sector to organise projects and events led by young people.
2. In order to improve innovative, creative and entrepreneurial competences of young
people, the EU Member States should promote tools and training that support teachers
and mentors to identify and guide young people’s individual potential both in formal and
non-formal education.