Po roku 1989 sa uskutočňuje komplikovaný zápas o podobu občianskej výchovy mládeže v škole i mimo nej. Výskum študentov stredných škôl v rokoch 2005 a 2007 potvrdil, že učebné predmety občianska výchova, ale aj náuka o spoločnosti zaujali dôležité miesto vo formálnej edukácii o parlamentnej demokracii a participácii občanov na fungovaní politického systému.
Po roku 2003 sa v zmysle zákona o školskej samospráve rozvíja aj neformálna edukácia študentov stredných škôl prostredníctvom žiackych školských rád.
V roku 2007 vzrástol počet žiackych školských rád z 35% na 50% stredných školách v SR. Práve tak sa uskutočňuje participácia študentov na samospráve vysokých škôl prostredníctvom akademických senátov. Poslaním rozvoja samosprávneho života na školách s účasťou študentov nie je iba „učenie sa demokracii hrou na demokraciu v škole“, nie je to iba neformálná edukácia pre budúci občiansky ivot. Je to predovšetkým nástroj riešenia každodenných i perspektívnych problémov v škole, ktorá nie je iba výchovno−vzdelávacou inštitúciou, ale aj komplikovanou administratívnou organizáciou s príslušnou deľbou práce a pravidiel vládnutia.
IUVENTA uskutočňuje metodicko−vzdelávacie podujatia s cieľom objasniť poslanie participácie mladých ľudí na samospráve škôl a prispieť tak k rozvoju neformálneho vzdelávania v oblasti výchovy mládeže k demokratickému občianstvu.
Celý článok
Pri obhajobe Národnej správy o situácii mládeže na Slovensku v Štrasburgu (11.10.2005) sme pravdivo uviedli, že u nás mladí ľudia strácajú sáujem o politiku, prejavujú nedôveru inštitúciám právneho štátu, majú tendenciu podporovať autokratické formy riadenia ivota v spoločnosti. Nám sa to zdá u celkom normálne, ale európske inštitúcie úpenlivo volajú: zastavme vznikajúcu hrozbu „občianskeho deficitu mládeže“.
Biela kniha o mládeži (2001), ktorá prezentuje ucelenú predstavu Európskej únie o mládeži a mládežníckej politike, pripomína, že demokratické politické systémy závisia od pripravenosti svojich občanov aktívne participovať na občianskom a politickom živote a demokratické vládnutie (governance) vyžaduje aj ochotu mladých občanov Európy venovať sa verejným otázkam. Týmto aktuálnym otázkam sa venujú dva empirické sociologické výskumy stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže na Slovensku v roku 2005 a v roku 2007. Ich poslaním bolo preskúmať občiansky potenciál študujúcej mládeže a formy jej participácie na občianskom a politickom živote spoločnosti. Výsledky potvrdzujú, že dochádza k súbežnému rastu záujmu o politiku, ale aj k politickej a hodnotovej polarizácii študujúcej mládžee. Klesá počet stúpencov autokratických foriem riadenia spoločnosti, udržuje sa dôvera v európske politické inštitúcie. Netradičné formy politickej a občianskej participácie si získavajú na popularite, ale aj občianske združovanie mládeže a dokonca volebná účasť medzi študujúcou mládežou má relatívne vyššiu úroveň. Celkové očakávania životnej situácie do budúcnosti s porovnaní s rodičmi sú optimistické.
Celý článok
