Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže

• Pridané:Jún 9, 2006
• Komentáre:Žiadny komentár
• Kategória:Expertné materiály

Spracovala IUVENTA na požiadanie odboru detí a mládeže MŠ SR pre Európsku komisiu /odbor mládeže

Základné informácie

Pri každej otázke uveďte, prosím, informačné zdroje pre umožnenie monitorovania údajov.

Q1

Aké špecifické štruktúry existujú vo vašej krajine pre dosiahnutie lepšieho porozumenia a poznania mládeže? Kto sú hlavní aktéri v šírení a využívaní výsledkov výskumu, štatistík, prieskumov a štúdií (napr. univerzity, inštitúcie, výskumné siete atď…)?

Hlavným zadávateľom výskumov v oblasti mládeže v SR je Ministerstvo školstva SR.

Štruktúry pracujúce v oblasti výskumu mládeže môžeme rozdeliť na dve skupiny: tie, ktoré robia reprezentatívne výskumy a tie, ktoré robia nereprezentatívne výskumy. Ďalej ich delíme na štruktúry zaoberajúce sa výlučne mládežou a tie, ktoré sa zaoberajú nielen mládežou, ale ich zameranie je širšie.

1. Štruktúry uskutočňujúce reprezentatívne výskumy
a) výlučne v oblasti mládeže:

• Ústav informácii a prognóz školstva – Odbor mládeže a športu
• Iuventa
• Štátny pedagogický ústav
• Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
• Centrum pre európsky a regionálny výskum mládeže pri FF UCM v Trnave
b) nielen v oblasti mládeže:

• Ústav pre výskum kultúry a verejnej mienky
• Štatistický úrad SR
• Slovenská akadémia vied – Sociologický ústav a Ústav experimentálnej psychológie (SAV)
• Vysoké školy
• Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky
• Štátny fakultný zdravotný ústav SR
• Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny v Bratislave
• Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR
• Národný úrad práce
• Výskumné agentúry (DICIO, Agentúra FOCUS, Direct Marketing, DMMS Bratislava, ACNielsen Slovakia, Agentúra EXACT, Agentúra MVK, AISA Slovensko, ATHENIUM, GFK Slovakia, HAND PARTNERS CONSULTUNG, MARKANT, PSYMARECO, STATIS, TAYLOR NELSON SOFRES)

2. Štruktúry uskutočňujúce nereprezentatívne výskumy

a) výlučne v oblasti mládeže:

• Ústav výskumu dieťaťa pri PdF UK
• Rada mládeže Slovenska (Regionálne rady mládeže)
• Centrá výchovnej a psychologickej prevencie
• Pedagogicko-psychologické poradne
• Občianske združenia detí a mládeže

b) nielen v oblasti mládeže:

• Vysoké školy (sem zaraďujeme i absolventov štúdia humanitných vied, konkr. sociológie, psychológie, pedagogiky, soc. práce, atď., pretože výskumy sú súčasťou diplomových, rigoróznych a dizertačných prác študentov)
• Centrum pre liečbu drogových závislostí a celá sieť zariadení pre prevenciu a liečbu drogových závislostí
• Samospráva
• Rezorty

Výsledky výskumov na ÚIPŠ, Odbor mládeže a športu a v Iuvente sú poskytované odberateľovi (zadávateľovi) MŠ SR a vo forme separátov, publikácií a informačných listoviek rozposielané na Ministerstvá, vysoké školy, výskumné pracoviská a inštitúcie zaoberajúce sa problematikou detí a mládeže (CVČ, ICM, krajské a okresné úrady, samospráva…).
Vzhľadom k tomu, že ide o tlačoviny, povinné výtlačky sú distribuované aj do knižníc, zároveň sú výsledky prezentované aj na internete.

Vysoké školy vzhľadom na to, že zadávateľom nimi realizovaných výskumov nie je MŠ SR, nemajú povinnosť poskytovať mu výsledky.

O výsledky výskumov prejavuje záujem najmä verejná správa, štátne inštitúcie, učitelia na VŠ, výskumní pracovníci v rôznych inštitúciách, Rada mládeže Slovenska a vedúce orgány občianskych združení detí a mládeže. Dôvodom, prečo mládežnícka prax využíva výsledky výskumov v menšej miere je skutočnosť, že lídri na miestnej úrovni menej sledujú odborné publikácie resp. časopisy, v ktorých sa výsledky týchto výskumov uverejňujú, ako aj nedostatočná možnosť využívania internetu. A preto aj menej pracujú s výsledkami výskumov.
Môžete poskytnúť aj nejaké kvantitatívne informácie o počte výskumníkov zapojených do výskumu mládeže a štruktúrach pre výskum mládeže?

Počet výskumných pracovníkov zaoberajúcich sa výlučne výskumom mládeže je 63.Ďalších 65 odborníkov – vysokoškolských učiteľov, realizuje výskumné úlohy z oblasti života mládeže ako(najčastejšie) grantové jednorázové projekty, popri vlastnej prednáškovej činnosti.Výskumných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú nielen výskumom mládeže, je vo výskumných ústavoch cca 206 (vrátane pracovníkov výskumných agentúr). Na vysokých školách realizuje výskumy so subsúborom mládež, 119 vysokoškolských učiteľov a doktorantov. V rámci SR na fakultách vysokých škôl študenti každoročne realizujú v rámci diplomových a záverečných prác cca 200 výskumov z oblasti života mládeže.

Q2

Aké sú hlavné disciplíny, metódy a prístupy využívané vo vašej krajine na dosiahnutie väčšieho porozumenia a poznania mládeže?

Hlavné disciplíny zaoberajúce sa výskumom mládeže sú predovšetkým sociológia, psychológia, pedagogika. Sociológia a pedagogika využívajú predovšetkým kvantitatívny výskum, psychológia využíva aj kvalitatívny výskum. Najčastejšie používanými metodikami je dotazovanie.

Hodnotíte názory, očakávania, postoje, hodnoty a stanoviská mladých ľudí pravidelne? Hodnotíte pravidelne ich životné podmienky alebo iné špecifické aspekty? Máte pravidelné štatistiky napríklad o zdraví, ekonomickej situácii, postavení, voľnom čase, politike/participácii a pod.?

Názory, postoje, hodnoty sa sledujú v pravidelných reprezentatívnych sociologických výskumoch zameraných na problematiku životného štýlu, hodnôt, voľného času, konzumácie legálnych a nelegálnych drog a pod.
Súčasťou sú aj prieskumy zamerané na overovanie realizovaných preventívnych programov na školách.
Pravidelné štatistiky ISOM, informácie o OZ, ICM, CVČ, preventívnych a poradenských zariadeniach, financovaní ICM (financovaní CVČ), kriminalite (zdroj P-PZ MV SR), demografia (zdroj ŠÚSR), nezamestrnanosť (NÚP), prázdninové aktivity pre deti a mládež, preventívne programy a projekty v rezorte školstva, preventívny program CESTA, sieť Zdravé školy a pod. (zdroj: ÚIPŠ).

Ako hodnotíte kvalitu výskumu, čo sa týka získavania správnych a reprezentatívnych informácií a reliabilných poznatkov?

V budúcnosti je potrebné zvýšiť počet subjektov zaoberajúcich sa reprezentatívnym výskumom v oblasti mládeže, pretože v súčasnosti je relatívne málo inštitúcií ako aj výskumov poskytujúcich reprezentatívne údaje. Táto situácia má dve príčiny: nie je dostatok kvalifikovaných pracovníkov vo výskume, predovšetkým vo výskume mládeže, a málo osôb a inšitúcií disponuje kvalitnými štatistickými programami (SPSS) z dôvodu ich finančnej náročnosti. V súčasnosti sa však už vytvára nové špecializované pracovicko – Národný inštitút mládeže, ktorého náplňou bude práve táto problematika.

Q3

Ktoré témy boli – v nedávnej minulosti a v súčasnosti – pokryté vašimi snahami o dosiahnutie lepšieho porozumenia a poznania mládeže?

Životný štýl a hodnotová orientácia mládeže v SR, záujmová orientácia detí a mládeže, voľný čas detí a mládeže, vplyv rodiny na kvalitu prežívania voľného času, občianska participácia mládeže, názory a postoje dlhodobo nezamestnanej mládeže, mládež a médiá (sledovanosť TV relácií mládežou), názory mládeže na vstup do EÚ, názory mládeže na handicapované skupiny obyvateľstva, mládež a profesionálna orientácia, prevencia drogových závislostí, analýza činnosti zariadení pre výchovu mládeže vo voľnom čase, analýza politiky mládeže v rokoch 1990 až 2001, pasportizácia klubov detí a mládeže v mestách a obciach SR, stav, činnosť a zameranie občianskych združení detí a mládeže v SR, výskumy v oblasti zdravia mládeže. Názory a postoje mladých ľudí ku konzumácii legálnych a nelegálnych drog, fajčenie žiakov základných škôl. Sociálno-politická a sociálno-patologická situácia mládeže v SR, kriminalita mládeže, záškoláctvo a jeho príčiny. Primárna prevencia v zariadeniach pre voľný čas detí a mládeže. Preventívny program CESTA k emocionálnej zrelosti (Zdroj: Iuventa, ÚIPŠ).

Q4

Ako je organizovaná komunikácia a dialóg medzi jednotlivými aktérmi, čo sa týka dosahovania porozumenia mládeže? Ako je zabezpečované prepojenie medzi výskumom a tvorbou (tvorcami) politiky?

Výskumy mládeže sa spravidla realizujú na základe požiadavky MŠ SR. Z poverenia MŠ SR, rezortné výskumné zariadenia uskutočňujú analýzy, ktoré predchádzajú tvorbe koncepčných materiálov. Napr. tvorbe „Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007“ predchádzalo spracovanie analytického materiálu „Stav práce s mládežou v SR“. Obidvoma týmito výkonmi poverilo MŠ SR Iuventu. Podobne vznikala aj Koncepcia neformálneho vzdelávania, ktorej predchádzala Analýza neformálneho vzdelávania, ktorú z poverenia MŠ SR tiež koordinovala Iuventa.
Súčasťou záverečných správ z výskumu sú aj opatrenia a námety pre riadiacu prax.

Úlohy v rámci prevencie sú realizované v zmysle úloh vyplývajúcich z aktualizovaného Národného programu boja proti drogám v rezorte školstva.

Podľa občianskych združení detí a mládeže je komunikácia medzi jednotlivými aktérmi v oblasti porozumenia mládeže nie vždy organizovaná a systematická. Veľmi by pomohli pravidelnejšie stretávania jednotlivých aktérov z oblasti politiky mládeže.

Ako sú do stratégií zlepšovania porozumenia mládeže a do výskumných projektov zapojení mladí ľudia, pracovníci s mládežou a mládežnícke organizácie/MVO?

Do stratégií zlepšovania porozumenia mládeže sú mladí ľudia, pracovníci s mládežou a mládežnícke organizácie/MVO zapojení prostredníctvom strešných mládežníckych organizácií, ktoré sú partnermi štátnych inštitúcií (MŠ SR – RMS), na regionálnej úrovni pôsobia regionálne strešné organizácie, ktoré sú partnermi samosprávnych orgánov (VÚC – KRM). Do týchto aktivít je však zapojených len 7-10% mládeže Slovenska, ktorá patrí do skupiny organizovanej mládeže. Mládež je všeobecne veľmi slabo zapájaná do samosprávnych orgánov a do ich činnosti (7% mládeže). Podľa výskumov má mládež veľmi malý záujem o činnosť vo verejnej správe, pričom tento nezáujem do istej miery vychádza aj z neochoty pracovníkov verejnej správy dovoliť mladým ľuďom participovať.

Výskumné projekty uskutočňujú subjekty, ktoré sú na to profesionálne zamerané a mladí ľudia sú vo všeobecnosti len objektom, respondentmi týchto výskumov.

Existujú nejeké stále výskumné siete, podporujete ich (ako)?

Nie neexistujú, pretože nie sú dostatočné finančné prostriedky na ich fungovanie.

Zapájate do výskumných aktivít týkajúcich sa mládeže aj mladých výskumníkov?

Mladí výskumníci sú do výskumu mládeže zapájaní predovšetkým prostredníctvom vysokých škôl a špecializovaných ústavov, kde pôsobia v rámci svojej profesijnej prípravy (študenti, doktorandi…).

Q5

Ako sú koordinované aktivity na národnej a (ak je možné uviesť) na regionálnej úrovni, keď sa jedná o aktivity pre lepšie porozumenie a poznanie mládeže a keď spúšťate výskumné projekty?

• koordinácia aktivít (grantové programy);
• zadávanie kontraktov ministerstvami;
• jednotlivé uvedené subjekty si koordinujú výskumné projekty v rámci vlastných inštitúcií;
• na Slovensku systém koordinácie výskumných projektov na národnej a medzinárodnej úrovni zatiaľ nie je dostatočný, aj keď vzájomná spolupráca a koordinácia sa postupne zlepšuje; pri MŠ SR pôsobí národný koordinátor pre výskum mládeže na úrovni Rady Európy; koordinácia sa sľubne rozvíja na úrovni SR a ČR aj na úrovni SR a Rakúska.
• koordináciou výskumu pre lepšie porozumenie a poznanie mládeže by sa mal zaoberať Národný inštitút detí a mládeže, zatiaľ je však táto aktivita iba v začiatkoch.

Hodnotíte a monitorujete výsledky akýchkoľvek aktivít, ktoré uskutočňujete pre lepšie porozumenie mládeže?

Kritériom pre monitoring a hodnotenie výsledkov sú Zásady a Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v SR do roku 2007. Zahrňuje:

• monitoring využitia grantov,
• vyhodnocovanie plnenia jednotlivých kontraktov,
• výročné správy ústavov,
• monitoring aktivít OZ detí a mládež.

Q6

Aký je vo výskume a štatistike vzťah medzi lepším porozumením a poznaním detí na jednej strane a mládeže na strane druhej? Ako sú výskum a štatistika rozdelené medzi jednotlivé vekové skupiny?

• V SR sa vekové skupiny deti a mládež väčšinou skúmajú osobitne, menej sa vekové skupiny (deti vs. mládež) navzájom porovnávajú.
• Ak sa vekové skupiny komparujú, tak podľa nasledovných kritérií:

Deti Predškolský vek
Mladší školský vek
Starší školský vek
Mládež Od 15 do 17 rokov
Od 18 do 22 rokov
Od 23 do 26 rokov

• Prieskumy zamerané na postoje a konzumáciu legálnych drog sú orientované aj na vekovú kategóriu respondentov vo veku 10 – 15 rokov (fajčenie na školách), resp. 15 – 17 rokov. Preventívne programy sú tiež orientované na vekovú skupinu 12 – 15 rokov, záškoláctvo a problémové správanie na 6 – 15 rokov a na stredných školách 15 – 18 rokov.
• Štatistika je členená do 15 rokov, od 15 do 26 rokov (preberajú sa údaje o demografii z ŠÚ SR, o nezamestnanosti z NÚP, kriminalite z P-PZ).

Q7

Ako pri tvorbe projektov pre lepšie porozumenie mládeže a výskumu mládeže beriete do úvahy medzirezortné prístupy a interdisciplinárne aspekty?

• Podiel iných rezortov na výskumných projektoch pre lepšie porozumenie mládeže je zväčša len na ich oponentúrach.
• Interdisciplinárne aspekty (v rámci humanitných vied) sa viac uplatňujú v základnom výskume mládeže, menej v aplikovanom výskume mládeže.
• Na VŠ sa základný aj aplikovaný výskum realizuje najčastejše v rámci jednotlivých katedier, resp. fakúlt.

Q8

Publikujete vy alebo niekto iný pravidelné správy o mládeži alebo výsledky výskumov, štatistiky, prieskumov alebo štúdií v oblasti mládeže?

• Správy z výskumov sa publikujú: v odborných časopisoch, v zborníkoch, v osobitných publikáciách (Mládež a spoločnosť, Fórum mladých, Infoiuventa, Prevencia, Výchovávateľ, Pedagogická revue, Psychológia a patopychológia dieťaťa a v denníkoch Pravda, Národná obdora, Sme, v rozhlase a televízii). Výsledky výskumov sú spracovávané do publikácií, separátov a informačných listoviek vydávaných jednotlivými výskumnými pracoviskami.
• Záujmom všetkých autorov výskumov je, aby sa ich výsledky publikovali. Viaceré ústavy a inštitúcie majú vlastné časopisy, v ktorých publikujú výsledky vlastných výskumov a vytvárajú priestor pre publikovanie výstupov autorov z iných inštitúcií (ŠPÚ, VÚDPaP, Sociologický ústav SAV, Ústav experimantálnej psychológie, ÚIPŠ, ŠÚ SR, ÚZIŠ).
• Pravidelné správy o mládeži a výsledky výskumov vydáva ÚIPŠ, ŠÚ SR.

Uveďte, prosím, prehľad existujúcich publikácií a výsledkov výskumov (napr. zoznam publikácií a pod.)

1. Ročenka o deťoch a mládeži v SR (ÚIPŠ).
2. Krúžková činnosť CVČ (ÚIPŠ).
3. Činnosť preventívnych a poradenských zariadení (ÚIPŠ).
4. Rastové a vývojové trendy slovenských detí a mládeže za obdobie posledných 10 rokov (Štátny fakultný zdravotný ústav SR, 2002).
5. Analýza činnosti CVČ a ŠSZČ v SR (ÚIPŠ, Iuventa, 2001).
6. Názory a postoje dlhodobo nezamestnanej mládeže (Iuventa, 2001).
7. Názory stredoškolákov na televízne spravodajstvo (Iuventa 2001).
8. Záujmová orientácia detí a mládeže (Iuventa 2001).
9. Participácia mládeže na rozvoji miest a obcí (Iuventa 2002).
10. Analýza klubov detí a mládeže v SR (Iuventa 2002).
11. Názory mladých ľudí na vstup SR do EÚ (Iuventa 2003).
12. Sociálno-patologická problematika mládeže v SR (ÚIPŠ).
13. Uplatnenie absolventov technických vysokých škôl SR v praxi (ÚIPŠ).
14. Sociálno-politická problematika mládeže v SR (ÚIPŠ).
15. Emocionálne prežívanie negatívnych sociálnych javov v SR (ÚIPŠ).
16. Stav, činnosť a zameranie občianskych združení detí a mládeže v SR (ÚIPŠ).
17. Výskum mládeže v SR za roky 1990 – 1997 (Prehľad) (ÚIPŠ).
18. Špecifiká vývinu a realizácia potenciálu nadaných detí (VÚDPaP, 2000).
19. Práca s nadanou a talentovanou mládežou na stredných školách (ÚIPŠ, 2001).
20. Stav inštitucionálnej výchovy vo voľnom čase detí a mládeže (IUVENTA, 2001).
21. Psychologické aspekty výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi edukačnými potrebami (VÚDPaP, 2000, 2002).
22. Zdroje stresu a zdroje zvládania u detí a adolescentov (VÚDPaP, 2000, 2002).
23. Selektívna psychologická prevencia porúch správania detí a mládeže (VÚDPaP, 2000, 2002).
24. Názory a postoje mladých ľudí z reedukačných domovov a detských domovov na konzumáciu drog (ÚIPŠ, 2000).
25. Význam spontánnej aktivity a sociálnej interakcie detí raného veku pre vývinovú diagnostiku (VÚDPaP, 2000, 2002).
26. Výskum modelov reakcií (Reaction Pattern Research). (Katedra pedagogiky FF UK, 2000).
27. Sociálna a školská integrácia a jej intervencia v psychickom vývine postihnutých a intaktných detí (VÚDPaP, 2001, 2002).
28. Názory a postoje mladých ľudí z krajských miest Slovenska k aktuálnym otázkam mládeže, mládežníckej politiky a práce s mládežou (Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, sekcia mládeže, 2000).
29. Príprava pracovníkov pre činnosť v občianskych združeniach detí a mládeže (Iuventa, 2001).
30. Sociálna klíma súčasnej rodiny v percepcii stredoškolskej mládeže (Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2001).
31. Problém odchodu mladých ľudí z detských domovov (Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2000, 2001).
32. Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi (ÚIPŠ, 2000).
33. Analýza činnosti vzdelávacích zariadení v oblasti telesnej kultúry za rok 2001 (ÚIPŠ, 2002).
34. Návrh diferenciálnej diagnostiky pre rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (VÚDPaP, 2002).
35. Overovanie metodiky pre učiteľov zameranej na rozvíjanie rozumových schopností a sociálnej komunikácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (VÚDPaP, 2002).
36. Metodický materiál pre implementáciu projektu Zdravá škola v školách a v školských zariadeniach a monitorovanie výsledkov (VÚDPaP, 2002).
37. Katamnestické sledovanie vybraných okresov v rámci analýzy incidencie žiakov s problémovým správaním (VÚDPaP, 2002).
38. Môj deň o 15 rokov. Obsahová analýza poviedok detí (Medzinárodné stredisko pre výskum rodiny, 1999).
39. Názory dievčat a mladých žien v SR na prácu v zahraničí (Medzinárodné stredisko pre výskum rodiny, 2000).
40. Environmentálna výchova v školách ako jeden z aspektov formovania zodpovedného občana a jeho občianskej participácie (ŠPÚ, 2002).
41. Grantový systém CVČ (ÚIPŠ, 2002).
42. Grantový systém ICM (ÚIPŠ, 2002).
43. Financovanie OZ (ÚIPŠ, 2002).
44. Preventívny program CESTA k emocionálnej zrelosti (ÚIPŠ, 2002).
45. Záškoláctvo (ÚIPŠ, 2002).
46. Fajčenie žiakov v školách (ÚIPŠ, 2002).
47. Longitudinálny výskum efektívnosti integrácie zdravotne postihnutých žiakov – grantová úloha (ŠPÚ, 2002).
48. Efektívnosť prevýchovného programu v reedukačných domovoch pre delikventnú mládež (ŠPÚ, 2002).
49. Výskum overovania prípravných tried pre rómske deti (ŠPÚ, 2002).
50. Vstup Slovenska do NATO a Európskej únie očami občanov (Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR, 2002).
51. Úroveň informovanosti občanov o súvislostiach vstupu Slovenska do EÚ (Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR, 2003).
52. Názory mladých ľudí o trávení voľného času a o detských a mládežníckych organizáciách (RMS, ASA, 2000).

Q9

Má vaša krajina špecifický právny základ pokrývajúci aktivity alebo štruktúry vedúce k lepšiemu porozumeniu mládeže?

• Nadradenou právnou normou nad všetky zákony týkajúce sa mládeže je Dohovor o právach dieťaťa.
• Základným dokumentom, ktorým sa doteraz riadil celý systém podpory detí a mládeže boli Zásady štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži, ktorý vláda SR prijala 7. januára 1992.
• V súčanosti určujúcim dokumentom pre tieto aktivity je Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007, ktorá definuje potreby a optimálne podmienky pre kvalitnú výchovno-vzdelávaciu a odborno-profesijnú prípravu detí a mládeže, ich začleňovanie do pracovno-spoločenského života a na podporu rozvoja osobnostných vlastnosí a talentu detí a mládeže v škole i mimo nej.
• Základný rámec pre výchovu detí a mládeže v SR tvorí prijatý dokument Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávanie v SR (projekt Milénium).
• Na Slovensku sa pripravuje zákon o podpore mládeže, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj koncepcia neformálneho vzdelávania.

Q10

Aké zdroje finančnej podpory máte k dispozícii na uskutočňovanie aktivít cielených na dosiahnutie lepšieho porozumenia mládeže a obzvlášť pre výskum mládeže?

Môžete uviesť príkaldy verejného alebo súkromného financovania? Môžete uviesť aj rozpis verejnej a súkromnej podpory?

• Prvým zdrojom financií je štátny rozpočet. Z neho sa financujú najmä mzdy profesionálnych pracovníkov v štátnych zariadeniach pre výchovu v čase mimo vyučovania a pracovníkov v oblasti základného a aplikovaného výskumu mládeže.
• Zo štátneho rozpočtu sa saturujú aj niektoré granty, ktoré vyhlasuje MŠ SR (VEGA – Vedecká grantová agentúra MŠ SR a SAV, KEGA – Kultúrna a edukačná agentúra MŠ SR, Smernica MŠ SR číslo 999/2001-72 o finančnej podpore občianskych združení deti a mládeže) a granty z Agentúry rozvoja vedy a techniky.
• Ďalším zdrojom finančnej podpory sú granty, ktoré vyhlasujú rôzne nadácie (Nadácia detí Slovenska, Nadácia mládeže Slovenska, Nadácia otvorenej spoločnosti, Sorosova nadácia a iné.).
• Medzinárodné granty vyhlasované Európskou komisiou (Program Mládež a iné), Rada Európy, Európsky fond mládeže.
• Vyskumné agentúry pracujúce na komerčnej báze využívajú vlastné finančné zdroje.
• Na podporu aktivít pre lepšie porozumenie mládeže sa využívajú aj finančné prostriedky z rôznych prenájmov.
• Medzi rôznymi inštitúciami a organizáciami pracujúcimi s mládežou sa využívajú ak bártrové výmeny.

Komu hlavne je podpora pridelená?

Podpora je prideľovaná najmä OZ detí a mládeže a v prípade výskumných projektov sú to najmä výskumy vysokých škôl, SAV, Ústav informácií a prognoz školstva a ŠÚSR.

1. Politické súvislosti

Q11

Aké sú pozitívne (silné) a negatívne (slabé) aspekty aktivít vo vašej krajine, čo sa týka zhromažďovania informácií a poznatkov týkajúcich sa mládeže (výskum, štatistiky, prieskumy a štúdie)?

Aké medzery a výzvy sa nachádzajú vo výskume mládeže? Čo by bolo potrebné zlepšiť?

Pozitívnym aspektom je to, že absolventi VŠ a študenti postgraduálneho štúdia rieša dielčie výskumné úlohy a tým narastá množstvo výskumných projektov, čím sa viac mapuje oblasť života mládeže. Problém však je, že tieto výskumné aktivity nie sú koordinované v rámci širšieho územia. A preto u nás napr. chýbajú rôzne porovnávacie výskumy života mládeže v rámci menších regiónov.

Odbor mládeže a športu ÚIPŠ ako špecifické výskumné pracovisko je kapacitne poddimenzované (4 výskumní pracovníci, 1 matematik-štatistik). Podobná situácia je aj v Iuvente, kde sa toho času výskumnými projektami zaoberajú len traja pracovníci. Pre realizáciu celoslovenských výskumov v oblasti mládeže je potrebné zabezpečiť finančné zdroje pre terénny zber dát.
Tvorba informácií obsahuje siete, projekty, aktivity, financovanie, vekové skupiny, štatistiku za OZ, ICM, CVČ a pod.

Q12

Aký typ budúceho rozvoja plánujete pre ďalšie zvyšovanie poznania a porozumenia mládeže a pre dosiahnutie neustáleho prehľadu o dianí v tejto oblasti?

Očakávate nejaké podstatné zmeny vo svojich štruktúrach alebo metódach a nástrojoch?

Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu vo výskume v najbližšej budúcnosti neočakávame výrazné zmeny v metódach, nástrojoch a štruktúrach výskumnej práce.

Ktoré sú pre vás tie najdôležitejšie témy, ktorými by ste sa v blízkej budúcnosti chceli zaoberať?

Drogy – názory a postoje
Hodnoty a postoje k životu
Európske občianstvo a mobilita mládeže
Participácia mládeže
Voľný čas a dobrovoľníctvo
Mládež a médiá
Problematika mladých nezamestnaných
Integrácia marginalizovaných skupín mládeže
Sociálna inklúzia
Menšiny
Organizovanosť mládeže
Čo s neorganizovanou mládežou
Advokácia záujmov mladých ľudí

Ako by ste naplánovali ďalší študijný a výskumný program na národnej úrovni?

1. Monitoring súčasných potrieb a problémov v živote mládeže.
2. Monitoring cieľov a obsahu inštitúcií a organizácií, ktoré ovplyvňujú život mládeže.
3. Stanovenie prostriedkov pre zlepšenie kvality života mládeže.
4. Overovanie a evalvácia účinnosti týchto prostriedkov v praxi (kvantitatívny a kvalitatívny výskum).
5. Popularizácia týchto výsledkov.
6. Evalvácia vplyvu OZ na život mladých ľudí.

Q13

Ako by mohol byť čo najlepšie vedený (organizovaný) dialóg medzi výskumom a tvorcami politiky, aby bola tvorba rozhodnutí postavená na pevné základy?

V podmienkach SR sa v posledných rokoch zaužívala a osvedčila prax, že tvorcovia politiky poverujú výskumné inštitúcie realizovaním výskumov a analýz, a potom, na ich základe, spoločne koordinujú práce na tvorbe koncepčných materiálov v rôznych oblastiach života mládeže. Tieto sa následne reflektujú v praktických opatreniach inštitúcií verejnej správy, ktorých realizácia sa každoročne vyhodnocuje.

Ako by ste hodnotili dosah mládežníckej a súvisiacej politiky v životoch mladých ľudí?

Vzhľadom na to, že v SR je väčšina detí a mládeže nie organizovaná v OZ ani v inštitúciách pre výchovu vo voľnom čase, populácia mladých ľudí prakticky málo pociťuje dosah opatrení mládežníckej politiky. Táto sa viac orientuje na inštitúcie a OZ, menej na neorganizovanú mládež. Metodika podnecovania neorganizovanej mládeže k činnosti je v SR iba v začiatkoch.

Q14

Mohli by ste spomenúť príklady dobrej praxe vo vašej krajine týkajúce sa stratégií pre zlepšenie porozumenia mládeže a výskumu mládeže, a to najmä:
v oblasti spolupráce medzi mládežníckou politikou a výskumom mládeže,

Tvorcovia politiky poverujú výskumné inštitúcie realizovaním výskumov a analýz, a potom, na ich základe, spoločne koordinujú práce na tvorbe koncepčných materiálov v rôznych oblastiach života mládeže.
Napr. tvorbe „Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007“ predchádzalo spracovanie analytického materiálu „Stav práce s mládežou v SR“. Obidvoma týmito výkonmi poverilo MŠ SR Iuventu. Podobne vznikala aj Koncepcia neformálneho vzdelávania, ktorej predchádzala Analýza neformálneho vzdelávania, ktorú z poverenia MŠ SR tiež koordinovala Iuventa.

v zabezpečovaní štruktúr pre sieťovanie a vedenie dialógu medzi rozličnými aktérmi v tejto oblasti,

Mnohé výskumné inštitúcie sa zapojili do porovnávacích výskumov prebiehajúcich vo viacerých európskych krajinách (napr. CERYS rozvíja spoluprácu s podobnými inštitúciami v Rakúskej republike, Českej republike a porovnáva (podľa rovnakej metodiky) výsledky výskumu názorov mladých ľudí na členstvo ich krajiny v EÚ).

v identifikácii potrieb, požiadaviek a medzier týkajúcich sa obsahu a metód výskumu a zhromažďovania údajov,

Projekty resp. metódy výskumov si pracovníci vzájomne oponujú (konkrétne Iuventa – ÚIPŠ), prípadne poskytujú výsledky vlastných výskumov, ktoré tvoria podklad pre východiská ďalšieho výskumu s príbuznou tematikou.

v navrhovaní koherentnej stratégie a programu práce?

Ako progresívne sa ukazuje prezentovať výsledky výskumov nielen v odborných kruhoch, ale aj v rámci okrúhlych stolov a wrokshopov s verejnosťou, resp. využívať moderné informačné technológie pre prezentáciu.

2. Výklad vzhľadom na európsku úroveň

Q15

Rezolúcia Rady z 27. júna 2002 vyzýva Komisiu k predloženiu Rade navrhnuté spoločné ciele pre každú prioritu Otvorenej metódy koordinácie.

Aké spoločné ciele by, podľa vás, mali byť rozvinuté na európskej úrovni, aby sa dosiahlo lepšie porozumenie mládeže?

• Vnímať interkulturalitu ako hľadisko moderného života mládeže
• Zlepšenie života marginalizovaných skupín mládeže
• Participácia mládeže na rozvoji miest a obcí
• Zvýšenie informovanosti mládeže
• Dôraz na zapojenie sa mladých ľudí do dobrovoľnej činnosti a služby
• Upevniť väzby medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním
• Zvýrazniť dôležitosť a význam utvárania rodiny pre mladých ľudí
• Zabezpečiť zázemie na vstup do samostatného života pre mladých ľudí (podpora bývania, finančné možnosti, pôžičky…)

Q16

Biela kniha navrhuje prehodnotiť štúdie a výskum o mládeži, ktoré v súčasnosti v Európskej únii prebiehajú a ktoré rezolúcia Rady kladie ako priority na uľahčenie kompilácie štúdií.

Ako by mali byť čo najlepšie zorganizované pozorovania a kompilácia výskumu mládeže a primeraný zber dát?

• Stanoviť rovnaké témy a ciele,
• používať rovnaké metodiky,
• zo získaných údajov spracovávať porovnávacie štúdie,
• stanoviť si plán výskumu mládeže na európskej úrovni.

Q17

Biela kniha navrhuje vypracovať štúdiu a výskumný program a rezolúcia Rady sa zaoberá tým, aká ďalšia práca je potrebná na podporu súčasných a budúcich priorít.

Ako by mala byť čo najlepšie vyvinutá táto štúdia a výskumná stratégia a program? Aké témy a priority považujete pre túto stratégiu za najrelevantnejšie?

• Podľa nášho názoru, v podmienkach práce s deťmi a mládežou v SR je dôležité koncentrovať sa na participačné učenie, ktoré považujeme za základný prostriedok transformácie reaktívneho správania mládeže (ktoré bolo typické pre život mladých ľudí v totalitnej spoločnosti) na aktívne správanie charakteristické pre demokraciu.
• Rovnako je potrebné vzdelávať dospelých, aby boli schopní a ochotní utvoriť priestor pre participáciu mladých ľudí, aby ich pustili do verejného života, delegovali im právomoci. Participácia je možná len vtedy, ak je ochota odovzdať časť kompetencií do rúk mladých ľudí.
• V týchto súvislostiach je dôležité aj zefektívniť neformálne vzdelávanie ako súčasť celoživostného vzdelávania a v tomto smere transformovať výchovno-vzdelávací systém v SR smerom k rovnocennosti formálneho a neformálneho vzdelávania.

Q18

Biela kniha sa zameriava na správny prístup pre výskum mládeže na európskej úrovni; priority rezolúcie Rady sa zameriavajú na vytvorenie štúdijných a výskumných nástrojov (napr. ukazovateľov).

Ako by mohli byť čo najlepšie identifikované a vyvinuté primerané nástroje a prístupy na európskej úrovni? Aké prostriedky a nástroje sú podľa vás najprimeranejšie?

Vo výskume mládeže navrhujeme viac používať kvalitatívne metódy, zamerať sa na ich periodicitu v čase a v rôznych prostrediach európskeho kontinentu. Dôvodom je skutočnosť, že život mládeže je veľmi špecifický v rôznych prostrediach a preto je veľmi ťažko získať relevantné plošné informácie z veľkého územia. Za výzvu považujeme skôr zlepšiť porozumenie špecičnosti rôznych skupín mládeže.

Q19

Komisia v Bielej knihe navrhuje poskytovanie požadovaných štatistických zdrojov čo najoptimálnejším využívaním už existujúcich zdrojov v Európskom štatistickom systéme.

Ako by mohli byť poskytované údaje na európskej úrovni čo najlepšie? Ako môžeme optimálne využívať prístupné štatistické zdroje?

• Dôležité je vyžívanie informačných technológií.
• Navrhujeme organizovať rozličné relácie, viedokonferencie a fóra na jednu tému vo všetkých krajinách EÚ, do ktorých by sa mohli zapojiť odborníci a záujemcovia z celej Európy.
• Za dôležité považujeme sprístupniť za nižšiu cenu dostupné štatistické programy a zamerať sa na vzdelávanie pracovníkov v oblasti výskumu na využívanie týchto štatistických programov najmä v aplikovanom výskume, čo by zabezpečilo aj jednotnú formu pre výmenu informácií v celej EÚ.

Q20

Biela kniha navrhuje zhodnotiť existujúce výskumné štruktúry a siete a rezolúcia Rady dáva ako prioritu uľahčovanie sieťovania výskumných štruktúr.

Ako by mala byť čo najlepšie zorganizovaná schéma sieťovania na európskej úrovni? Mala by takáto sieť zahŕňať aj výskumníkov z krajín tretieho sveta? Aký konktérny cieľ, účel by mala mať táto sieť?

Bolo by účelné, keby na európskej úrovni existovala inštitúcia alebo organizácia, predmetom činnosti ktorej by bola koordinácia výskumu a aktivít pre lepšie porozumenie mládeže, s tým, že by združovala národné partnerské výskumné centrá, ktoré by zabezpečovali výskum na úrovni jednotlivých štátov a regiónov. Je dôležité zachovať objektivitu potrieb aj výsledkov jednotlivých výskumov.
Výskumníkov z tretieho sveta by takáto sieť mala samozrejme zahrňovať a to najmä pre vzájomné obohacovanie sa v metodológii a neformálnu výmenu skúseností a príkladov dobrej praxe, ale nie je až také zrejmé, či by výskumy uskutočňované v Európe mali prebiehať paralelne aj v treťom svete vzhľadom na iné podmienky života tamojšej mládeže.

Q 21

Ceznárodný rámec pre lepšie porozumenie a poznanie mládeže a výskumu mládeže už poskytuje dobre rozvinutý základ pre spoluprácu, najmä medzi Komisiou a Radou Európy a existujúcou sieťou výskumníkov v oblasti mládeže.

Aký druh ďalšej spolupráce by ste navrhli do budúcnosti, aby sa vyhlo prekrývaniu práce a doplnila sa existujúca práca a úlohy?

• Spolupráca na spracovávní dlhodobých a strednodobých plánov výskumu v rámci Európy, ktoré sú dobrým predpokladom pre plánovanie a súčasne neprekrývanie výskumov na národných úrovniach. To by prispelo aj k celkovému zefektívneniu výskumnej činnosti.
• Spracovať databázy výskumnej činnosti na celoeurópskej úrovni.

Q22

Program MLÁDEŽ ponúka škálu možností pre ďalšiu spoluprácu vo vzťahu k dosiahnutie lepšieho porozumenia mládeže.

Aká by mala byť rola programu MLÁDEŽ (a jeho nástupcu) v implementácii stratégií pre lepšie porozumenie mládeže?

Program MLÁDEŽ už vo svojej podstate predstavuje jednu z možných implementácii stratégií lepšieho porozumenia mládeže. Program priamo odpovedá na výzvy Bielej knihy Európskej únie o mládeži a to:
• Podporou organizácie krátkodobých stretnutí pre mladých ľudí (mládežnícke výmeny)
• Podporou medzinárodného dobrovoľníctva
• Podporou siete miestnych projektov s ich zahraničnými partnermi.

Všetky tieto aktivity, ktoré sa už prostredníctvom programu MLÁDEŽ (a jeho predchodcov) podporujú, prispievajú k lepšiemu porozumeniu.

Program MLÁDEŹ je postavený na princípe participácie a interkultúrneho učenia, rovnosti šancí pre všetkých, podpore iniciatívy a vzájomnej spolupráce. Všetky tieto princípy súvisia so zlepšením porozumenia medzi mladými ľuďmi v Európe.

Program MLÁDEŽ navyše poskytuje prostriedky pre spoluprácu a vzdelávanie mládežníckych pracovníkov či pracovníkov zodpovedných za mládež (decision-makers).

Dôraz je potrebné klásť na miestnu úroveň a lokálne skupiny, kde účasť v medzinárodných aktivitách má najvýraznejší dopad.

Najjednoduchším riešením je ponechať program MLÁDEŽ (resp. jeho nástupcu) v jeho doterajšom fungovaní resp. zväčšiť objem finančných prostriedkov, aby sa viac mladých ľudí mohlo zapájať do medzinárodných projektov a aktivít a tak byť väčším nástrojom pri implementácii rôznych stratégii lepšieho porozumenia medzi mládežou.

Q23

Iné existujúce nástroje na európskej úrovni (ako je 6. výskumný rámcový program Európskej komisie, EUROSTAT, Eurobarometer atď.) ponúkajú škálu možností pre dosiahnutie lepšieho porozumenia a poznania mládeže.

Ako vy alebo akýkoľvek iný aktér vo vašej krajine (kto?) využívate tieto možnosti?

Niektoré inštitúcie (ÚIPŠ, ŠÚ SR, Iuventa a i.) tieto nástroje využívajú. Aplikované výskumz realizované v regiónoch ich využívanjú menej, čo je spôsobené menšou dostupnosťou k internetu, ako aj nedostatkami v komunikácii a výmene informácií.

3. Konzultovanie dotazníka s mladými ľuďmi

Q24

Aké kanály ste použili na konzultáciu s mladými ľuďmi, mládežníckymi asociáciami a národnými radami mládeže alebo podobnými orgánmi pri príprave odpovedí na tento dotazník?

Využili sme predovšetkým osobnú konzultáciu s ÚIPŠ – RNDr. Mária Slovíková. Odpovede sme konzultovali aj s Radou mládeže Slovenska a zároveň sme využívali web stránky aj iných mládežníckych organizácií.

Q25

Aké kanály ste použili na konzultáciu s výskumníkmi, výskumnými inštitútmi a inými aktérmi z vedeckej komunity v oblastiach týkajúcich sa mládeže?

Internet a osobný rozhovor.

Pramen:IUVENTA 2004