Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže

• Pridané:Jún 7, 2008
• Komentáre:Žiadny komentár
• Kategória:Všeobecné

Východiskom pre prípravu návrhu dokumentu, ktorý dostal názov „Kľúčové oblasti”, je predovšetkým súčasný stav práce s deťmi a mládežou na Slovensku. Tento systém sa od roku 2001 utváral netradičným spôsobom v rámci dlhodobej Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike do roku 2007 a realizáciou každoročných akčných plánov ochrany a podpory  mládeže akceptovaných všetkými rezortmi vlády SR.

Toto obdobie práce s deťmi a mládežou na Slovensku, inšpirované aj mnohými iniciatívami európskej politiky mládeže v procese integrácie Slovenska do EÚ (1998-2004), akumulovalo hodnotné skúsenosti „vládnutia” v tejto komplikovanej a nezvyčajnej oblasti štátnej politiky. Na rozdiel od klasickej rezortnej politiky si vyžaduje od zúčastnených partnerov veľkú dávku invencie a tolerancie, nakoľko nie vždy je jasné komu prislúcha kompetencia a zodpovednosť.

Aj keď sa komplexné vyhodnotenie tohto obdobia kooperácie rezortných partnerov nikdy neuskutočnilo, skúsenosti zo spolupráce jednoznačne vyústili do spoločného záveru všetkých zainteresovaných aktérov, že oblasť životných zdrojov spoločnosti, jej intelektuálnej, kultúrnej, národnej a občianskej  reprodukcie ako aj  ľudských predpokladov ekonomického rozvoja Slovenska v novom európskom  priestore je nevyhnutné ukotviť aj v zákone schválenom Národnou radou SR. Týchto 7 rokov praxe štátnej politiky mládeže umožnilo prelomiť psychologickú bariéru a urobiť tzv.koperníkovský obrat zo skoro 15 ročnej neúspešnej prípravy zákona o mládeži ako sociálno-demografickej skupine naše spoločnosti  na návrh  zákona o kľúčových oblastiach, subjektoch  a nástrojoch práce s mládežou. Obdobnú filozofiu prístupu k problému „mládež“ má aj schválený dokument vlády SR „Kľúčové oblasti“, ktorý na daľšie obdobie predznamenáva prístup štátu k svojej mladej generácii.

Tento prístup rešpektuje skutočnosť, že spoločnosť v ktorej žijeme nemusí byť nevyhnutne spoločnosť dezintegrovaná a fragmentovaná. Spoločnosť oslobodená od paternalizmu štátu a založená na individualnej emancipácii je nesporne sama osebe príťažlivou najmä pre mladých, sociálne ešte neukotvených členov spoločnosti, ktorých poznáme podľa toho, že majú nezlomnú vieru vo svoju úspešnú kariéru a budúcnosť. Dokladajú to aj najnovšie výsledky sociologického výskumu stredoškolskej mládeže, ktorý s podporou MŠ SR uskutočnila Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže v roku 2007 (október). Možnosť mládeže uskutočniť vlastné ambície v podmienkach rovnosti šancí predstavuje mohutný spoločenský integračný potencial. Hovorí sa o tom v dokumente „Kľúčové oblasti“ aj v časti Cieľe štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži: štátna politika bude vytvárať podmienky pre zvyšovanie kvality života, ale predovšetkým zaistí sociálnu spravodlivosť, dostatok príležitostí a rovnosť šancí, priznáva mladým ľudom práva na vlastnú identitu, rôznorodosť a autonómiu (t.j.možnosť uskutočniť a zodpovednosť za svoje rozhodnutia), poskytuje jej príležitosti na zamestnanie, aktívne občianstvo a účasť zástupcov mládeže na spoločenskom a politickom živote.

Garantovať a budovať spoľahlivejší životný poriadok, ktorého podstatou je práve sociálna spravodlivosť a dostatok príležitostí a rovnosť šancí pre všetky generácie v procesoch globalizácie a európskej integrácie, nemôžu iba štátne inštitúcie. Ich dôveryhodnosť však porastie ak sa oveľa viac ako doteraz umožní, aby aj mladí ľudia mohli samostatne a iniciatívne riešiť osobité a neopakovateľné generačné životné problémy a súčasne prejaviť aj sociálnu solidaritu s tými, ktorí sa dostávajú na okraj spoločnosti  v dôsledku nevybalansovaného pôsobenia trhovej ekonomiky alebo aj v dôsledku nedostatočnej osobnostnej výbavy či oslabeného zdravia.

Práca s mládežou ako špecifický systém sociálnej práce je kvalifikovanou odpoveďou štátu v spoločnosti, kde sa mladí ľudia snažia samostatne rozhodovať a individualne prevzať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia v kľúčových momentoch štartovania životného behu (napr.voľba  školy, voľba povolania, založenie domácnosti). Štát  legislatívnou reguláciou, ako aj elementárnou finančnou pomocou podporuje infraštruktúry práce s mládežou (napr. združenia mládeže, občianske spolky poradenské a informačné služby,) a ich prostredníctvom bráni dezintegrácii socializačného procesu a marginalizácii mnohých mladých ľudí.

V definícii pojmu práca s mládežou ako špecifickej forme sociálnej práce sa zdôrazňuje, že jej základným cieľom je integrácia a inklúzia mladých ľudí do spoločnosti. Napomáha osobnej a sociálnej emancipácii mladých ľudí od rozličných závislosti, od zneužívania či exploatácií.  Podporné programy štátu, miestnej a regionálnej samosprávy pre tie občianske iniciatívy, hnutia a združenia, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia, pomoc zdravotne postihnutým a sociálne slabým, zdravotnú osvetu a prevenciu, otázky ľudských práv, národnostných menšín, utečencov, rozličné formy výchovy k ľudským a občianskym právam, súčasne zabezpečujú, aby občania získavali istú nevyhnutnú zásobu poznatkov, ale aj výbavu “zručností” občianskej participácie. Prácu s mládežou z hľadiska vymedzenia jej osobitostí, princípov a úrovní chápame aj ako súčasť výchovy mladých ľudí k demokratickému participatívnemu občianstvu.

Vo viacerých krajinách EÚ, kde sa reguluje práca s mládežou obdobným spôsobom je pravidlom, že isté obdobie sa končí a súčasne začína prerokovaním tzv. národnej správy o situácii mládeže. Programy EK v oblasti európskej mládežníckej politiky EÚ obdobným spôsobom predkladajú permanentne inštitúciam štátnej exekutívy a odbornej verejnosti analytické a koncepčné materiály systematizujúce dosiahnuté výsledky práce s mládežou a upozorňujúce na nové ohrozenia, s ktorými sa musí vyrovnať daľšia generácia mládeže.

Do tohto procesu sa chtiac nechtiac zapája  aj Slovenská republika pričom musí mobilizovať všetký dostupné vedecké a odborné zdroje, budovať vlastné expertné siete, aby na adekvátnej úrovni plnila neustále rastúce a čoraz sofistikovanejšie očakávania administrácie EK. To nachádza odraz v dokumente Kľúčové oblasti na niektorých miestach.

V osobitnej časti dokumentu Informácie sa konštatuje, že štát podporuje také výskumné a prieskumné aktivity, ktoré umožnia definovať opatrenia politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni na základe relevantných a presných informácií, pričom akčné plány realizácie týchto opatrení budú predznamenávať ďalší vývoj problematiky, obsahovať očakávania detí a mládeže a reflektovať ich potreby. Na inom mieste sa ukladá MŠ SR, aby podporovalo realizáciu výskumných aktivít, ktoré súvisia s vypracovaním správy o mládeži. To, čo sa deje v roku 2008 v pod patronátom IUVENTA (odbor rozvoja) v súvislosti s prípravou expertnej analýzy o lepšom porozumení a poznaní mládeže pre EK nie je iba zbieranie informácií pre analýzu a hodnotenie rokov 2004-2007 na Slovensku. Je to súčasne alebo predovšetkým vytváranie koncepčných, informačných a organizačných predpokladov pre naplnenie očakávaní štátnej politiky mládeže v rokoch 2008-2013.

Predkladanie Národnej správy o práci s mládežou má, podľa nášho názoru plniť nielen kontrólnu funkciu výkonu štátnej správy v danej oblasti, ale je aj priležitosťou, aby téma „mládež“ sa stala predmetom širokej verejnej rozpravy, vďačnej diskusie o nielen problematike marginalizovaných skupín mládeže alebo o skupinách, ktoré ohrozujú spoločnosť. Na rozdiel od bulvárnych prístupov je tu príležitosť prezentácie výsledkov rozličných projektov práce s mládežou, priležitosť na artikuláciu požiadaviek samotnej mládeže v záujme hľadania nevyhnutného generačného konsensu aj v dôsledku demografického vývoja. Preto odporúčame, aby Ministerstvo školstva SR  v spolupráci s ďalšími orgánmi štátnej správy a regionálnej samosprávy malo ambíciu Národnú správu o práci s mládežou aj  predkladať na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Univerzitný profesor Ladislav Macháček
Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže v Bratislave

Bratislava 2.6.2008

Celý dokument koncepcie schválenej 26.3.2008